Predslov

Cítim potrebu vysvetliť skutočnosť, prečo je Alchymista symbolickou knihou, celkom inou ako Pútnik z Compostely (Mágov denník), ktorý nebol fikciou.
Štúdiu alchýmie som venoval jedenásť rokov. Už len jednoduchá myšlienka, že kov možno premeniť na zlato, je taká fascinujúca, že si ju musí všimnúť každý začiatočník v Mágii.
Priznávam, najviac ma vzrušoval Elixír večného života: predtým, ako som pocítil a pochopil existenciu Boha, každé pomyslenie, že všetko sa jedného dňa skončí, bolo pre mňa veľmi deprimujúce. Takže len čo som sa dozvedel o možnosti získať tekutinu, ktorá môže o mnoho rokov predĺžiť moju fyzickú existenciu, telom i dušou som sa vrhol do jej hľadania.
Bolo to práve v období veľkých sociálnych zmien na začiatku šesťdesiatych rokov - a v tom čase ešte neexistovali seriózne publikácie o alchýmii. Začal som práve tak ako jeden z hrdinov tejto knihy míňať tú trochu peňazí, čo som mal, na nákup kníh z dovozu a dennodenne som trávil dlhé hodiny štúdiom ich komplikovanej symboliky. V Riu de Janeiro som vyhľadal dve alebo tri osoby, ktoré sa seriózne zaoberali Veľkým dielom, ale ony ma odmietli prijať. Poznal som aj mnoho ďalších ľu-dí, ktorí o sebe tvrdili, že sú alchymisti, mali vlastné laboratóriá a prisľúbili, že ma za veľký poplatok naučia tajomstvá skutočného Umenia; ja však dnes už viem, že sami nevedeli nič z toho, čo ma chceli učiť.