Odysseia
1. spev
ZHROMAŽDENIE BOHOV ATHÉNINA RADA TÉLEMACHOV
Hovor mi, Múza, o chytrom mužovi, ktorý sa veľa
nablúdil po šírom svete, keď vyvrátil posvätnú Tróju,
uvidel mestá a spoznal zmýšľanie premnohých ľudí,
vo svojom srdci vytrpel na mori preveľa strastí,
5 snažiac si zachrániť život a druhom umožniť návrat.
Túžil nesmierne po tom, no nemohol zachrániť druhov;
tí totiž zhynuli pre svoju spupnosť a slepotu ducha,
hlupáci biedni, bo zjedali dobytok Hélia, syna
Hyperíona, a tento im zmaril deň návratu domov.
10 Z tohoto niečo povedz aj nám, ó, božská Diova dcéra!
V tom čase ostatní všetci, čo svoje si spasili hlavy,
boli už v domovoch svojich, keď unikli vojne a vlnám.
Jedine jeho, hoc na návrat myslel a po žene túžil,
zdŕžala Kalypsó, vznešená nymfa a bohyňa slávna,
15 v klenutej jaskyni svojej, bo túžila stať sa mu ženou.
Ale keď míňaním rokov už konečne onen rok prišiel,
v ktorom mu bohovia osudom určili vrátiť sa domov
na svoju Ithaku rodnú, nuž ani tam neušiel strastiam,
hoci bol uprostred svojich. A bohovia mali s ním súcit
20 krém boha mora. Ten na syna Láerta, rovného bohom,
veľmi sa hneval až do jeho príchodu do rodnej zeme.
On však odišiel do zeme ďalekých Aithiopov,
ktorí sa na dvoje delia a bývajú najďalej z ľudí:
jedni sú tam, kde zapadá, druhí, kde vychádza slnko.
25 Účasť bral na ich slávnostných obetiach býkov a oviec.
Sedel tam u nich a tešil sa z hostín. No ostatní všetci
bohovia boli zídení v olympskom paláci Dia.
Pred nimi ujal sa slova Otec ľudí a bohov,
lebo si spomenul práve, jak Aigistha, skvelého muža,
30 usmrtil Agamemnonovec Orestés ďalekoslávny.
Naňho si spomenul Zeus a preriekol ku večným bohom:
„Beda, ach, ako len smrteľní ľudia vinia nás bohov!
Vravia, že všetko zlo pochádza z nás, a zatiaľ si sami
hlúposťou zavinia strasti aj napriek osudu svojmu.
35 Takto aj Aigisthos napriek osudu za ženu vzal si
riadnu manželku Agamemnona a hrdinu zabil,
len čo sa vrátil, hoc poznal záhubu žiaľnu, bo Herma,
bystrého strážcu a Argovho vraha, sme poslali k nemu
s výzvou, by nezabil chlapa a netúžil po jeho žene,
40 ináč že za smrť Átreovcovu Orestés sa mu
pomstí, keď vyrastie v chlapa a zatúži po svojej zemi.
Tak mu to povedal Hermes, no hoci dobre s ním zmýšľal,
nezmenil onomu myseľ a teraz to odpykal všetko."
Athéné, bohyňa jasného zraku, mu v odpoveď riekla:
45 „Kronovec, otec náš a najvyšší zo všetkých vládcov,
onen už leží, keď zahynul, akou si zaslúžil smrťou.
Takto nech zhynie aj iný, kto pácha takéto veci!
Mne však puká hneď srdce, keď vidím, že Odysseus múdry,
nešťastník, dlho už ďaleko od milých útrapy znáša
50 na jednom ostrove diaľnom, kde stred sa nachádza mora.
Ostrov je plný stromov a na ňom bohyňa býva,
dcéra titana Atlanta so zhubnou mysľou; ten pozná
hlbiny celého mora a nesie na pleciach veľké
stĺpy, čo zem a nebesia od seba ďaleko držia.
55 Jeho dcéra ho, chudáka, zdŕža, hoc narieka žiaľne;
stále sa snaží ho omámiť milou a úlisnou rečou,
len aby zabudol na rodnú Ithaku. Odysseus ale
túži len po tom, by uvidel aspoň dym stúpať nahor
zo svojej zeme, a po smrti túži. Ci nehýbe toto
60 tvojím, Olympan, srdcom? Veď či sa ti Odysseus božský
pri lodiach Argejcov zavďačiť nechcel, keď konal ti obeť
na trójskej pláni? Ach, čo si len tak veľmi zanevrel naňho?"
Na to jej oblačný Zeus zas v odpoveď povedal takto:
„Aké to slovo ti, dcéruška, vykĺzlo z ohrady zubov?
65 Akože by som len mohol zabudnúť na Odyssea,
ktorý vyniká nad iných umom a z ľudí dal najviac
obetí blaženým bohom, čo pánmi sú šíreho neba?
Vinný je Poseidón, hýbateľ zeme. Ten tvrdo sa naňho
pre syna Kyklópa hnevá, bo hrdina zbavil ho oka,
70 božského Polyféma, čo vynikal najväčšou silou
z Kyklópov všetkých a matkou bola mu Thoósa nymfa,
dcéra Forkýna boha, čo nad morom nezmarným vládne,
keď sa raz s Poseidónom spojila v jaskyni dutej.
Odvtedy Poseidón, hýbateľ zeme, hoc Odyssea
75 života pozbaviť nechce, ho zaháňa od rodnej zeme.
Teraz sa poraďme všetci a snažme sa vymyslieť spôsob,
ako sa hrdina domov má vrátiť. A Poseidón iste
prestane s hnevom, bo nebude môcť sa do hádky pustiť
s inými večnými bohmi, keď sám bude proti nim všetkým.
80 Athéné, bohyňa jasného zraku, mu v odpoveď riekla:
„Kronovec, otec náš, ty najvyšší zo všetkých vládcov,
ak teda blažení bohovia takto zmýšľajú teraz,
aby sa Odysseus múdry zas do svojho domova vrátil,
pošlime Herma, tvojho posla a Argovho vraha,
85 na ostrov Ógygiu, by tak rýchle, ako len môže,
povedal nymfe s krásnymi vrkočmi nezvratnú vôľu
o jeho návrate domov a jak sa má hrdina vrátiť.
Ja však odídem na ostrov Ithaku povzbudiť jeho
synovi ešte viac ducha a vložiť mu do srdca silu,
90 aby povolal do snemu Achájcov s dlhými vlasmi,
z domu vyhostil ženíchov všetkých, čo stále a stále
režú mu početné ovce a rohaté, čaptavé kravy.
Potom ho do Sparty pošlem a do Pylu piesočnatého
pýtať sa na návrat milého otca, ak mohol by o ňom
95 voľačo počuť a veľkú slávu si u ľudí získať."
Riekla a potom si na nohy pripäla sandále krásne,
božské, zo zlata celé, čo niesli ju po morskej vode,
ako aj po šírej zemi a s rýchlosťou samého vetra.
Schytila kopiju silnú, čo ostrým sa končila hrotom,
100 kopiju ťažkú a pevnú, čo ňou vždy rozráža šíky
hrdinských chlapov, keď zahorí proti nim nesmiernym hnevom.
Rýchle sa spustila z olympských kopcov a zostúpiac dolu,
zastala na pôde Ithaky pred bránou Odysseovou,
na prahu dvora a v ruke držala kopiju z bronzu,
105 podobná hosťovi Mentovi, čo Tafijským vládol.
Našla tam ženíchov spupných. Tí na dvore pri vchode domu
sedeli na kožiach býkov, čo predtým ich zabili sami;
hrali sa s kamienkami a tak si krátili chvíľu.
Okrem nich boli tam heroldi, ako aj sluhovia rezkí.
110 Niektorí z nich im v miešadlách miešali víno a vodu,
druhí z nich zase im pórovitými hubami myli
stoly a stavali pred nich a krájali kusiská mäsa.
Prvý ju uvidel Télemachos, podobný bohom;
medzi ženíchmi sedel a rmútil sa v premilom srdci.
115 V mysli mal pred sebou hrdinu otca; ach, keby tak mohol
odniekiaľ prísť a rozohnať ženíchov po celom dome,
dôstojnosť kráľovskú prevziať a panovať v paláci svojom!
Na toto uprostred ženíchov myslel, keď Athenu zbadal.
Ihneď vykročil k bráne, bo mrzel sa v duchu, že hosť už
120 pridlho pri dverách stojí; hneď pristúpil celkom až k nemu,
chytil ho za pravú ruku a vezmúc mu kopiju z bronzu,
oslovil hosťa a preriekol takéto perutné slová:
„Zdravím ťa, hosť! Buď vítaný u nás! No najprv sa naješ;
potom nám rozpovieš dôvod, čo sem ťa privádza ku nám."
125 Riekol a pobral sa napred a Athéné kráčala za ním.
Keď však už vstúpili do vnútra paláca o veľkej výške,
kopiju, ktorú jej niesol, hneď položil do vnútra schránky
na veľkom stĺpe, kde práve stáli aj kopije iné,
ktoré hrdinský Odysseus mal tam vo veľkom počte,
130 jej však ponúkol kreslo, keď najprv naň prikrývku prestrel,
dielo zdobené krásne, a dolu bol pod nohy stolček.
Sám si k nej pritiahol ozdobnú stoličku, ďaleko od nich, ž
eníchov totiž, by hosť si nemohol znechutiť jedlo,
ak by ho mrzel ich hluk, keď prišiel by medzi tých hrubcov;
135 chcel sa aj na otca pýtať, čo dlho bol vzdialený z domu.
Služobná prišla a prinesúc vodu v prekrásnom zlatom
krčahu, liala ju nad pekným kotlíkom z čistého striebra,
aby si umyli ruky, a hladký stôl prestrela pred nich.
Nato zas ctihodná gazdiná prišla a zložila pred nich
140 chlieb a zo zásob štedro im dávala rozličné jedlá.
Rozkrájač mäsa zas priniesol vysoko nad sebou podnos
s mäsom; ten predložil pred nich a dal im tiež poháre zlaté.
Hlásateľ často prichádzal k nim a nalieval víno.
Potom už prišli aj ženísi spupní. Tí, hneď ako prišli,
145 rad-radom sadli si na stoličky a do rôznych kresiel.
Konečne heroldi prišli a liali im na ruky vodu,
načo zas služobné chlieb im v košíčkoch dávali na stôl,
zatiaľ čo mladíci po okraj plnili miešadlá vínom.
Potom už pred nimi ležiace jedlá si rukami brali.
150 Keď však už zahnali smäd a do jedla nemali chuti,
ženísi viacej už na srdci nemali starosti iné
ako spevy a tance, bo toto je doplnkom hostín.
Potom už hlásateľ prekrásnu gitaru odovzdal do rúk
Fémia pevca, čo ženísi spupní ho nútili spievať.
