Salvatore Quasimodo

Submission of a form on this page may not work as you do not appear to have JavaScript enabled in your browser.

Submitted by homer_admin on Mon, 03/09/2009 - 21:57

ČIERNA STRAKA NA POMARANČOCH

Hádam je to ozajstný znak života:

vôkol mňa šuhaji, dômyselne

pohybujúc hlavou, tancujú pri hre

kadencií a hlasov na lúke

vedľa kostola. Milosť večera, znova

zapálené tiene nad sýtozelenou trávou,

nádherné v mesačnom ohni.

Spomienka vám dožičí krátky spánok;

a už sa hore! Hľa, čľapká hladina

pri prvom prílive. Nadišla tá chvíľa:

nepatrí už mne, spálené, dávne obrazy.

A ty, južný vietor, omamný pomarančovými kvetmi,

pomkni mesiac ta, kde driemu nahí

šarvanci, zažeň žrebca na polia,

vlhké v stopách kobýl, odcloň

more, zo stromov zdvihni oblaky:

už si volavka vykračuje k vode

a zvoľna hrabe v blate medzi tŕním.

Čierna straka na pomarančoch sa chichúňa.

(zo zbierky Ponorený hoboj)